Born under A Bad Sign (*)

Hudobné štúdio a vydavateľstvo STAX, ktoré sídlilo v nashvilleskom Tennessee produkovalo už od konca 50-ych rokov skvelé albumy. Išlo zväčša o hudbu orientovanú na soul, gospel, funk a blues. Jedným z jeho „firemných“ basistov bol Donald ‚Duck‘ Dunn, ktorého basovú linku si dnes vezmeme pod drobnohľad. Skladba Born under A Bad Sign, ktorú zložil bluesman Albert King. Na prvé počutie by sa zdalo, že ide o obvyklé blues v C#-dur s molovou melódiou. Forma je však postavená inak. V našej analýze sa preto zameriame hlavne na ňu.
Skladba začína neúplným taktom so zdvihom, pričom 1.-2.takte zaznie ústredný riff, ktorý sa bude pravidelne opakovať počas celej skladby. Ďalšia odchýlka od normálu je v tom, že téma začína priamo 8-taktovým chórusom (3.-10.takt). Až potom (11.-18.takt) prichádza verse, v ktorom je dvojnásobný počet taktov (2×4 takty) s tónikou. Po tejto pasáži, ktorá neobsahuje IV.stupeň (subdominantu), prichádza (19.-22.takt) postup obvyklý pre posledné 4 takty bluesovej formy, t.j. V.stupeň (dominanta), IV.stupeň (subdominanta) a dva takty tóniky.

Verse sa hrá 2x, čiže ide ešte raz 12-taktová, modifikovaná bluesová froma bez IV.stupňa, t.j. 11.-22.takt. V 23.-26.takte je krátke gitarové sólo a po ňom, v 27.-32.takte je stredná, kontrastná časť skladby, tzv. „bridge“, ktorá má však 6 taktov, namiesto obvyklých 8 (!). Skladba pokračuje ďalším versom (od 11.taktu), ktorý však ide na codu a tá ostáva na I.stupni (tónike).