Christian Minh Doky vyrastal v zmiešanej vietnamsko-dánskej rodine. Jeho otec sa na základe želania rodičov stal lekárom, ale viac ho to ťahalo k hudbe. Tajne vyštudoval hru na gitare na konzervatóriu. Jeho matka bola známa dánska speváčka a brat Niels Lan Doky je známy jazzový klavirista. Christian bol veľmi všestranný, chcel sa stať podľa vzoru svojho otca lekárom. Osud a zhoda okolností ho však už v 17 rokoch priviedla k hre na basgitaru a kontrabas. Profiloval sa hlavne ako člen house-bandu kodaňského jazz klubu La Fontaine, kde hrával až 5x do týždňa. Ešte pred tým ako dovŕšil 20 rokov odišiel žiť do New Yorku, kde sa najprv živil hraním na ulici. Zásadný vplyv na jeho profesionálny rast malo turné so známym gitaristom Mikom Sternom. Cez neho sa dostal do širšieho povedomia newyorských hudobníkov a k ďalším angažmánom s hudobníkmi ako Mike Brecker, John Scofield, David Sanborn, Trilok Gurtu, Dave Weckl a Michel Camilo. Na jeho kontrabasovú hru mal veľký vplyv Ron Carter. Na vysokej úrovni hrá aj na basgitare a elektrickom kontrabase.
Predtým, ako si niečo povieme o basových linkách, treba spomenúť štruktúru aranžmánu skladby All or Nothing at All. Prvé prevedenie tejto skladby pochádza z roku 1939 (Bob Eberly s orchestrom Jimmyho Dorseyho). Autorom aranžmánu, ktorý túto skladbu preslávil medzi jazzmanmi, je John Coltrane. Z neho vychádza verzia, ktorej basovú linku budeme analyzovať. Nahralo ju trio v zložení: Niels Lan Doky – piano, Christian Lan Doky – bass a Billy Hart – bicie nástrooje. Nájdete ju na play-a-longu Autumn Leaves Jameyho Aebersolda spolu s notami. Ide totiž o učebnú pomôcku pre hudobníkov, ktorí chcú cvičiť skladbu s jazzovým podkladom.
Pôvodná 32-taktová schéma AABA je natiahnutá na dvojnásobnú dĺžku, čiže 64 taktov. Časť A používa ako rytmický podklad latin a časť B swing. Tieto dva rytmické groovy sa striedajú aj počas improvizácií. Pre presnejšiu predstavu som zaradil transkripciu prvých 8-taktov klavírneho partu, ktorý hrá Christianov starší brat, klavirista Niels Lan Doky. Je takmer totožný so sprievodom, ktorý hrá McCoy Tyner na nahrávke s Johnom Coltranom.
Základom basovej linky v časti A je tón „a“, nad ktorým sa v oktáve strieda „a“ (oktáva) s „gis“ (veľká septima). Tieto dva tóny pomáhajú odlíšiť akordy, ktoré sa striedajú v groove klavíra. Ide o basovú linku v rovnom rytmickom delení v štýle latin.
Pri nástupe na swing v 25.takte, 41.takte je vynechaná osminová nota na ťažkej dobe a v 37.takte dokonca celá 1.doba. Basová linka začína zdvihom k druhej dobe. To je typické pre vedenie liniek u basistov ako Ron Carter alebo Buster Williams.
Vynechanie prvej doby slúži na zdôraznenie 2.doby, pričom má aj značný dramatický efekt. Zaujímavé je tiež predrazenie 3.doby v 16., 44., 48 a 60.takte, ktoré vyplýva z aranžmánu a ktoré dominantným akordom zvýrazňuje návrat na tóniku jednej z dvoch hlavných tónin, ktorými skladba prechádza (a-mol a kontrastný Ab-dur).
Ďalší evidentný vplyv Ron Cartera na hru Minh Dokyho je práca ľavej ruky v 34., 42., 45., 47., 54., 107., 111., 171., 175., 191., 204., 220., 226., 239., 251.takte. Tam všade tvorí znejúci tón ľavou rukou a to tak, že predchádzajúci tón zviaže s nasledujúcim buď doklepnutím alebo vytrhnutím. Táto technika sa v odbornej literatúre označuje ako „tapping“.
Basová linka pokračuje ďalšími chórusmi (celkovo 4) a končí kódou, v ktorej sa mení a-mol na paralelný C-dur. Je to jedna z mnohých alternatív, ako ukončiť skladbu. Opakovanie dvoch taktov na konci skladby sa nazýva „vamp“ a končí fade-outom. V našom prípade sa budú striedať Cmaj7 a Bb7. Je to nedoškálny harmonický postup, lebo v druhom akorde sú tóny, ktoré nie sú obsiahnuté v C-dur alebo a-mol. Akord Bb7 resp. Bb7#11 má funkciu molovej subdominanty, pretože je dvojičkou Fm7 (IV.stupeň v prirodzenej C-mol). V odbornej literatúre je akord na zníženom siedmom stupni zaradený medzi „dominantné septakordy so špeciálnou funkciou“, ide o akord subdominantnej molovej skupiny. Link na stiahnutie kompletnej transkripcie nájdete v záhlaví tejto podstránky.