Ray Brown (*1926-2002), je jedným z najvplyvnejších kontrabasistov všetkých čias. Už ako 8-ročný študoval hru na klavíri a neskôr začal uvažovať, že by sa naučil hrať na trombón. Jeho rodičia však nemali na kúpu nástroja peniaze, takže sa rozhodol, že bude hrať v školskom orchestri na kontrabas. Na jeho hru mal veľký vplyv Jimmy Blanton. Jedným z jeho prvých angažmánov bolo účinkovanie v bigbande Dizzyho Gillespieho (1946-51). Tam sa zoznámil aj so svojou o 9 rokov staršou manželkou, speváčkou Ellou Fitzgerald. Manželstvo nemalo dlhé trvanie (1947-53), lebo prioritou oboch umelcov bola hudba. Pre Brownovu kariéru mal podstatný vplyv jeho angažmán v triu Oscara Petersona (1951-65) a spojenie s producentom Normanom Granzom. Po odchode z tria žil v Los Angeles. Tu pokračoval v nahrávaní vlastných albumov a štúdiovej práci. Je ťažké presne povedať, na koľkých nahrávkach Ray Brown účinkuje. Odhady hovoria o tisícke. V 90.rokoch, keď došlo k renesancii hard bopu a akustického jazzu vôbec, sa Ray Brown vracia na koncertné pódiá s vlastným triom. V ňom sa, ako jeho spoluhráči, profilovali hlavne mladí hudobníci. Z klaviristov to boli Benny Green, Geoffrey Keezer, Larry Fuller a z bubeníkov Gregory Hutchinson a Karriem Riggins.
Z množstva nahrávok, na ktorých Ray Brown účinkuje, sme vybrali skladbu Bye Bye Blackbird. Jedná sa o nahrávku z roku 1959, ktorá vyšla na albume Ben Webster meets Oscar Peterson.
Skladba začína 8-taktovým kontrabasovým sólom za sprievodu bicích nástrojov (Ed Thigpen). Tému, počnúc 9.taktom, hrá tenorsaxofón (Ben Webster) v sprievode tria Oscara Petersona. Zaujímavý je hneď začiatok sprievodu. Namiesto obvyklej harmonickej kadencie použije Peterson v prvých dvoch taktoch reharmonizáciu |G6 Cmaj7|Bm7b5 E7|. Vo vedení basu nie sú žiadne prekvapivé momenty. Upozorním len na pár neobvyklých postupov.
V 22.takte hrá na akord D7 kvôli predchádzajúcemu postupu (akord Am) septimu na ťažkú dobu. V taktoch 27. a 28. hrá na ťažkú dobu pod 2.akord (F7 resp. E7) terciu.
31.-32., 63.-64. je zmenený z obvyklého postupu Am | D7 |použitím paralelizmu na | Bbm Eb7 | Am D7 |. V taktoch 68. a 100. naznačuje vo vedení basu namiesto | E7 | postup | Bm7b5 E7#9 |.
V 110.takte reharmonizuje 3.-4.dobu, keď namiesto E7 hrá spolu s klavírom Bbm7.
123.takt je reharmonizovaný z | Cm F7 | na | F7 |. 
Tak isto je redukovaný počet akordov v taktoch 127. a 159. z | Bbm Eb7 | na | Eb7 |. 146.takt hrá terciu a malú nónu, čo naznačuje akord E7b9.
Pri štúdiu tejto basovej linky je nutné vypočuť si originálnu nahrávku. Tón a energiu, s ktorou Ray Brown hrá, nie je možné zapísať do nôt.
