Kto by nepoznal veľký hit z konca 80-ych rokov Black Velvet, ktorý naspievala kanadská speváčka Allanah Myles? Okrem bluesovo ladenej témy (melódia začína na kvarte!) je zaujímavé aj “hendrixovské ladenie“ – o poltón nižšie ako zvyčajne. Pre lepšiu hrateľnosť som však skladbu zapísal v e-mol, čiže o poltón vyššie.
Na tú dobu veľmi inovatívne je použitie syntetizéra značky Korg, na ktorom hrá basovú linku jeden z autorov skladby – hráč na klávesové nástroje David Tyson. Ide o majstrovské dielo. Basová linka na Korgu dokonale nahrádza basgitaru, nielen farbou tónu, ale aj štýlom hrania. Celkový dojem, že ide o basgitaru umocňujú krátke glissandá hrané väčšinou pred nástupom trioly alebo 2.-4.doba v 9.takte, kde zneje vždy druhý tón v triole akoby ho legátom rozozvučala ľavá ruka. V 21.takte je na 3. a 4. dobe rytmicky zaujímavo vyriešený prechod do chórusu.
V 32.takte je repetícia postupu z 9.taktu idúca na verse. V 4. a 36. takte začína 4.doba, glissandom k tónu „d“, čiže pod obvyklým rozsahom basgitary. Na Korgu to však nie je žiaden problém. Aj ďalej nájdeme miesta, ktoré idú pod rozsah štvorstrunovej basgitary. Sú to tieto takty: 43., 53., 57., 65., 69., 77., 87. a 93. Verím tomu, že zručnejší hráč na päťstrunovú basgitaru, by zvládol nielen tento part, ale aj ten o poltóna nižšie.
Ďalšie zaujímavé miesta sú vždy tam, kde prichádza ďalšia časť skladby. Na zvýšenie rytmickej intenzity tu Tyson používa hlavne osminové trioly. V takte 44. a 69. použije veľkú štvrťovú triolu.
